Náš model Moon camp Columbia sme pomenovali na počesť objaviteľa Ameriky Krištofa Kolumba a na počesť raketoplánu Columbia, ktorý havaroval v roku 2003. Počas havárie bol na palube izraelský astronaut Ilan Ramon. Mal so sebou obraz s názvom Mesačná krajina, ktorý namaľoval československý chlapec Petr Ginz, ktorý bol zavraždený v koncentračnom tábore Auschwitz. Na jeho počesť sme sa rozhodli pomenovať našu raketu. Andrew Feustel vyniesol tento obraz do vesmíru ešte raz v roku 2018.

Na našej základni chceme ubytovať šesť astronautov, ktorí sa budú striedať po troch každých šesť mesiacov. Základňa má sofistikovaný záchranný systém a mala by byť čo najviac sebestačná, ale niektoré súčasti sa budú dovážať zo Zeme. Chceli by sme sa špecializovať na výskum pestovania rastlín v regolite (s biologickým odpadom) v podmienkach nižšej gravitácie. Chceli by sme tiež hľadať mikroorganizmy v mesačnom regolite.

Blízko mesačných pólov

Rozhodli sme sa postaviť tábor blízko južného pólu Mesiaca pri jednom z menších kráterov. Je tu menší teplotný rozdiel. Je tam aj stabilný prísun slnečného svetla, čo by nám umožnilo umiestniť nad kráter fotovoltické panely. Slnečné svetlo by mohlo byť jedným z najlepších zdrojov na zásobovanie našej základne elektrickou energiou. Umožňuje nám to aj výskum rastu rastlín na Mesiaci. V kráteroch v okolí južného mesačného pólu sa nachádza aj voda, ktorú by sme mohli po roztopení využiť.

Vodu by sme získali z podzemných zásob ľadu. Po roztopení ľadu sa voda prefiltruje, aby sa znížil obsah jedovatých látok, a astronauti ju budú používať na každodenné použitie a výskum. Aby sa zabránilo plytvaniu vodou, voda sa bude filtrovať a opätovne používať podobne ako na ISS.

Potraviny by sme vyrábali na aeroponickej farme, kde by sme pestovali riasy, strukoviny, paradajky, reďkovky, šaláty a iné druhy zeleniny. V experimentálnom skleníku by sme sa pokúšali pestovať paradajky, kukuricu, strukoviny a špeciálny druh zemiakov skrížených s paradajkami s názvom TomTato na výskum rastlín a kríženie druhov v mesačnej pôde zmiešanej s biologickým odpadom z astronautov. Pokúšali by sme sa chovať ryby, aby sme zachovali rozmanitosť potravín. V prípade úspechu by sa ušetrila hmotnosť pri preprave zo Zeme.

Stály prísun energie bude zabezpečovať malý jadrový reaktor. Sekundárnym zdrojom energie by boli solárne panely, ktoré by vďaka umiestneniu na otočných stĺpoch vždy svietili na slnko. Palivom pre návrat rakety na Zem by bol vodík a kyslík získaný z mesačnej vody elektrolýzou. Uskutočnia sa aj pokusy na získavanie metánu z hnijúcich rastlín a exkrementov astronautov, aby sa pokúsili vyvinúť náhradné palivo pre rakety. Metán považujeme za budúce palivo pre rakety.

Na prípravu vzduchu pre astronautov by sme zmiešali niekoľko plynov, pretože čistý kyslík vo väčšom množstve by mohol byť nezdravý a škodlivý pre pľúca. Kyslík by sme získavali elektrolýzou vody. Dusík v menšom množstve by sme získavali z hnijúcich rastlín a výkalov astronautov. Do vzduchu by sme pridávali vodnú paru, aby sme mierne zvýšili vlhkosť vzduchu a spríjemnili tak astronautom dýchanie. Kyslík sa bude odoberať aj zo Zeme, aby astronauti mali zálohu pre prípad nejakých problémov na základni.

Na výstavbu nadzemnej časti tábora by sme použili 3D tlač z mesačného regolitu na vytvorenie ochranného rámca. Potom by sa zvyšok konštrukcie základne nafúkol. Priestor pre podzemné časti základne by sa vytvoril pomocou lávových rúr, v ktorých by sa nafúkli ďalšie miestnosti na bývanie a výskum. Rôzne miestnosti a laboratóriá by boli prepojené nafukovacími rúrami. Experimentálny skleník by sme postavili z pevného a ľahkého Perspexu. Nafukovacie moduly by boli potiahnuté kovovou vrstvou, ktorá by mala ochrannú funkciu.

Astronautov chceme určitým spôsobom chrániť pred vonkajšími vplyvmi. Väčšina tábora sa bude nachádzať pod zemou, takže astronauti budú chránení pred mikrometeoroidmi, nebezpečným žiarením a veľkými teplotnými rozdielmi. Nadzemné časti tábora budú astronautov chrániť vďaka vrstvám regolitu na moduloch. V prípade dekompresie niektorého z modulov ho automatický systém okamžite uzavrie. Každý modul by mal v prípade núdze zabezpečiť zásoby vody, potravín a vzduchu pre astronautov na tri dni, čo je čas potrebný na cestu zo Zeme na Mesiac.

Náš tábor sa bude riadiť svetovým alebo londýnskym časom (UTC). Všeobecný rozvrh posádky: Posádka vstáva o 6.00 hod. Astronauti majú hodinu času na rannú hygienu a raňajky (každý si ich pripravuje sám). Do 8.30 h musia skontrolovať základňu a prediskutovať plán dňa. Potom musia jednu hodinu cvičiť. Ráno sa začnú pripravovať experimenty. O 12.30 h sa začína jedenapolhodinová prestávka na obed. Pri príprave obeda sa vystriedajú. O 15.00 hod. majú hodinovú rozcvičku v telocvični. Potom budú pokračovať v experimentoch do 18.00 h a potom budú mať čas na večeru. Po večeri majú voľný čas, ale musia skontrolovať základňu. O 20.00 h je čas na večernú hygienu. O 21.30 hod. by mali ísť spať. Podobne ako na ISS budú soboty dňami čistenia a upratovania a v nedeľu budú mať astronauti voľný deň. Pracovné úlohy sa líšia v závislosti od schopností astronautov. Geológ strávi na zemi viac času ako lekár. Práca biológa bude najmä v skleníku a v aeroponickom laboratóriu. Materiálový inžinier bude spolu s raketovým inžinierom zodpovedný za technický stav a bezpečnosť základne.