[42]

Hlavným účelom základne bolo spojiť výskumnú funkciu, zabezpečiť bezpečnosť a možnosť dlhodobého pobytu niekoľkých astronautov na Mesiaci.

 Základňa musela byť sebestačná. Na to bolo potrebné zabezpečiť vhodný zdroj energie a dostatok potravín.

Základňa sa skladá z dvoch spojených častí. Jedna časť sa nachádza na povrchu Mesiaca, druhá pod jeho povrchom.

Na ochranu pred žiarením, teplotou alebo meteoritmi je celá základňa pokrytá regolitom.

Časť základne, ktorá sa nachádza na povrchu Mesiaca, pozostáva z:

- garáž pre výskumné rovery, ktorá slúži aj ako technická miestnosť,

- solárna elektráreň,

- miniatúrna jadrová elektráreň,

- lekárska časť,

- antény pre satelitnú komunikáciu,

- experimentálne pestovanie rastlín.

Pod povrchom sa nachádzajú:

- plantáže s kompostom,

- počítačová a technická miestnosť,

- kuchyňa a jedáleň,

- spálňa,

- kúpeľne,

- posilňovňa a relaxačná miestnosť,

- recyklácia.

Základňu by sme chceli postaviť v blízkosti miesta so súradnicami N 79 30 0.00 W 46 30 0.00.

Severný pól, v blízkosti kráterov: západne od Mouchez, juhovýchodne od Catena Sylvester, severne od Poncelet.

Lokalita s prístupom k prírodným zdrojom (ľad, minerály a horniny s rádioaktívnymi izotopmi).

Miesto v blízkosti tienistých kráterov, kde by sme hľadali ľad na zber vody.

V stenách kráterov ste mohli hľadať bezpečné jamy a tunely, kam sa môžete uchýliť bez toho, aby ste museli kopať tunel dolu.

Umiestnenie základne by umožnilo dobrú komunikáciu so Zemou a okolím lunárnej vesmírnej stanice a prístup k slnečnej energii.

Základňa by bola postavená z komponentov a materiálov dodaných zo Zeme.

Základné prvky by boli vyrobené z ľahkých, mesačne odolných a trvanlivých materiálov.

Boli by rozložené ako stany na Zemi s veľkým podielom robotických ramien a roverov.

Spojenie modulov by muselo byť dokonale tesné, aby zo základne neunikal vzduch.

Neskôr, keď sa základňa stane rozvinutejšou, budú sa materiály získavať z povrchu Mesiaca.

Počiatočné zásoby by sa museli dodať zo Zeme. Doplnené ľadom získaným z večne zatienených kráterov. Ľadové bloky by zbierali rovery. Časť vody by sa získala recykláciou.

Počiatočné zásoby by sa museli dodať a následne doplniť zo Zeme. Mesačné plodiny by obohatili stravu astronautov.

Zdrojom energie pre základňu a rovery by bola solárna a miniatúrna jadrová elektráreň. Rádioaktívne prvky by sa získavali z povrchu Mesiaca.

Zo Zeme by sa dodávali fľaše s plynmi potrebnými na dýchanie. V ďalšom kroku by zdrojom kyslíka boli plodiny.

[54]

Astronauti by počas nevyhnutných prechádzok po povrchu Mesiaca nosili špeciálne kombinézy.

Aby skrátili čas expozície, použili by rovery na pohyb po oblasti.

Väčšina práce by sa vykonávala na diaľku pomocou robotických ramien, napr. na roveroch.

Strešná krytina by sa použila v časti podkladu na povrchu.

Na základni by astronauti boli pod povrchom Mesiaca v bezpečných hermetických miestnostiach.

Rytmus dňa astronautov na Mesiaci by bol podobný pozemskému. Musel by však byť dobre naplánovaný.

Veľmi dôležité by bolo pravidelné stravovanie, osobná hygiena a lekárske testy.

Pre astronautov by bolo nevyhnutné, aby sa starali o medziľudské kontakty a vzájomné vzťahy. Spoločne by trávili čas v jedálni, telocvični a ďalších priestoroch základne.

Každodenné fyzické cvičenie by im umožnilo udržať sa v dobrej kondícii.

Súčasťou ich dňa bude aj pestovanie rastlín. Systematicky by kontrolovali technický stav celej základne.

Neoddeliteľnou súčasťou ich života by bola veda, výskum, plánovanie využívania Mesiaca a plánovanie, ako získať stavebné materiály a základné nerastné suroviny.

Astronauti by mali mať zabezpečený pravidelný spánok a odpočinok.