Naša mesačná základňa sa volá Camp Neil Armstrong na pamiatku Neila Armstronga, prvého človeka na Mesiaci. Našu základňu by postavili rovery a pristávacie moduly s vŕtačkami a špeciálnymi nástrojmi a niektoré moduly by boli vyslané priamo pred príchodom ľudí. Základňa by bola prevažne v podzemí, nad zemou by bol len skleník a prístavisko roverov. To by astronautov chránilo pred radiáciou.

Základňa by mohla poňať až 15 astronautov v pôvodnom prevedení a možno aj viac, ak by sa v budúcnosti pridali ďalšie moduly. Naša základňa slúži najmä na štúdium Mesiaca, štúdium hviezd prostredníctvom teleskopu Johna F. Kennedyho a na skúšanie nových technológií, ktoré by sa mohli využiť na Marse. Astronauti by sa na našu základňu dostali pomocou pristávacieho modulu s názvom Michael Collins Lander na pamiatku Michaela Collinsa, jedného z astronautov, ktorí leteli na Apollo 11. Ide o modul paraboloidného tvaru, ktorý má okolo seba mäkký odrazový prstenec z nafúknutého materiálu (ten by sa nafúkol 1 km od povrchu Mesiaca), ktorý by v prípade problémov s pristátím zmiernil pád. Pristávací modul by pristál na pristávacej ploche s retro raketami a bol by odvezený, na uskladnenie, rovermi. Z tej istej pristávacej plochy by pristávací modul aj vzlietol, aby sa vrátil na Zem, a na pristátie by použil ďalšiu pristávaciu plochu. Astronauti by skúmali Mesiac na roveroch Buzza Aldrina, pomenovaných podľa druhého astronauta na Mesiaci.

Južný pól-Aitkenova panva

Toto miesto sme si vybrali preto, lebo je to kráter, ktorý by astronautov chránil pred radiáciou, a preto, lebo je to jedno z najteplejších miest na Mesiaci (-13,15 °C). Nachádza sa tu aj podzemný ľad, ktorý by sme mohli premeniť na vodu.

Podzemnú časť základne by Rovers postavil z ocele. Vyvŕtali by tunely a miestnosti a potom by umiestnili rozžeravenú oceľ, ktorá by vytvorila stenu. Oceľ by potom vplyvom chladu stvrdla. Roverský dok, prípravná miestnosť na prechádzku po Mesiaci a vzdušný uzáver by boli tiež postavené z ocele, ale každá časť by sa spustila na zem pomocou nebeského žeriavu a rovery by ju zmontovali k zvyšku základne. Zelený dom by bol vyrobený z polymetylmetakrylátu, ktorý je ľahký a priehľadný.

Chránili by sme astronautov pred extrémnym počasím a radiáciou na Mesiaci tým, že by väčšinu času strávili pod zemou, udržiavali by sme ich v teple vďaka množstvu ohrievačov a zabezpečili by sme ich bezpečnosť, keď by boli v roveri Buzza Aldrina, tým, že by boli vyrobené z hliníka a mali by na palube nádrž s kyslíkom, a keď by boli na prechádzke vesmírom, nosili by skafandre vyrobené z nylonu a ortopedickej tkaniny a každý skafander by mal na chrbte ľahkú vzduchovú nádrž. Keď sú astronauti na palube pristávacieho modulu Michael Collins, chránili by sme ich tak, že by sme modul vyrobili z viacerých vrstiev hliníka a mali by sme kyslíkovú nádrž, v ktorej by bol kyslík na dva týždne. Na rovnaký čas by mali aj dostatok jedla a vody, pretože ak by nastal problém, vesmírnej agentúre prevádzkujúcej tábor Neila Armstronga by to poskytlo dostatok času na vypustenie záchrannej rakety. Pristávacie moduly sú opakovane použiteľné a agentúra, ktorá by ich vypúšťala, by mala stále nejaké v rezerve.

Vodu by sme získavali z podzemných zásob. Ľad by sa zohrieval v rúrke, potom by sa filtroval a odvádzal do nádrže. Všetku odpadovú vodu v tábore by sme recyklovali tak, že by prechádzala rovnakým filtračným systémom ako podzemný ľad.

V skleníku sme pestovali potraviny. Rastliny by tiež produkovali kyslík pre vzduch. Niektoré potraviny by sme dostávali aj na lodi M. Collins Landers.

Elektrickú energiu by sme získavali z mnohých solárnych panelov a jadrového reaktora. Množstvo elektrickej energie, ktoré by solárne panely potrebovali na výrobu, by sa vypočítalo vynásobením množstva elektrickej energie, ktorú potrebuje každý astronaut, počtom astronautov, ktorí môžu byť na základni v jednom okamihu, plus množstvom energie potrebnej na rastliny, svetlá, filtre, vykurovanie, rovery a pristávacie moduly mínus množstvo energie vyrobené jadrovým reaktorom

Kyslík sme získavali z rastlín v skleníku. Časť vody by sme tiež oddelili, aby sme vytvorili vodík a kyslík, ktoré by astronauti mohli dýchať, a časť použitého vzduchu by sme tiež recyklovali jeho filtrovaním. Časť vzduchu by dodávali aj pristávacie moduly M. Collinsa.

Náš mesačný tábor by sa riadil časom UTC, ktorý je ekvivalentom času GMT. Astronauti by sa zobudili ráno o 7:30. Umyli by si zuby, osprchovali by sa a obliekli, potom by si hodinu zacvičili v telocvični a potom by sa pustili do práce. Takmer každý astronaut by mal jeden deň a jednu noc v týždni v riadení misie, ktoré sa nachádza v doku pre rovery, aby navádzal pristávacie moduly na pristávaciu plochu a rovery späť do doku. Niektorí astronauti budú vykonávať svoju prácu každý deň, napríklad zdravotníci, ktorí sa starajú o chorých astronautov, a biológovia, ktorí sa starajú o rastliny v skleníku a skúmajú ich. Keď astronauti nebudú v riadení misie, budú študovať v laboratóriu, skúmať vesmír v Observatóriu Johna F. Kennedyho (s teleskopom Johna F. Kennedyho), pripravovať rovery a pristávacie moduly na cestu alebo testovať nové technológie pre Mars. Každý astronaut sa počas svojej misie aspoň raz dostane mimo základne. Buď budú presúvať alebo zachraňovať pristávacie moduly na roveroch, pôjdu na prechádzku po Mesiaci alebo pôjdu s roverom zbierať vzorky hornín z veľkej diaľky. Všetci okrem astronautov v riadení misie, ktorí končia o polnoci, a zdravotníkov, ktorí končia, keď sa ich pacienti cítia lepšie alebo ich príde nahradiť iný zdravotník, končia o deviatej večer, keď môžu telefonovať rodine a priateľom alebo si pozrieť film v obytných priestoroch. Všetci astronauti, ktorí končia o 21:00, musia spať do 23:00. Všetci astronauti okrem riadiaceho pracoviska misie, zdravotníkov alebo biológov majú v sobotu a v nedeľu voľno s výnimkou prípadov, keď sa v niektorý z týchto dvoch dní vracajú domov na pristávacom module. Ak sú astronauti chorí, môžu si vziať voľno, kým sa o nich postarajú zdravotníci.