Našu lunárnu základňu sme pomenovali Ed White na počesť jeho smrti pri požiari vesmírnej kapsule počas simulácie štartu. O život prišiel nielen on, ale aj Gus Grissom a Roger Chaffee.

Na našej základni budú ubytovaní traja astronauti. Základňa bude plne schopná prežiť šesť mesiacov. Po troch mesiacoch bude vyslaná zásielka s potrebnými vecami, aby astronauti mali všetko, čo potrebujú.

Blízko mesačných pólov

Rozhodli sme sa ho umiestniť sem kvôli menšiemu teplotnému rozdielu. Aj kvôli slnečnému žiareniu, ktoré by mohlo byť jedným z najlepších zdrojov elektrickej energie pre základňu a rastliny. Ľad okolo kráterov na južnom mesačnom póle sa dá po roztopení využiť.

Základňa by bola postavená v kráteroch na južnom póle Mesiaca. Steny by boli dostatočne hrubé, aby blokovali prenikanie žiarenia a odolali tlakovým rozdielom medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Tieto úvahy znamenajú, že keď rozšírime prvé základne a začneme budovať štruktúry na Mesiaci, lunárny betón, ktorý je zmesou síry a kameniva (zrniek alebo drvenej horniny; bežný betón je kamenivo, cement a voda), môže byť dobrou voľbou. Hrubá kruhová spádová vrstva by sa umiestnila do vnútra krátera a pokryla by sa mesačným prachom. Presúvať sa z jednej kupoly do druhej by sa dalo pomocou rúrok, ktoré by boli dokonale umiestnené a pripevnené ku kupolám.

Vodu by sme získavali z nánosov ľadu v metre, ktoré by sa po roztopení filtrovali, aby sa zabránilo konzumácii jedovatých látok.

Na samotnej základni sa nachádza skleník, v ktorom astronauti konzumujú ovocie a zeleninu. Potraviny prinesené zo Zeme budú rehydratovateľné a v ľahko servírovateľných baleniach. Jednou z vecí, ktorá by nemohla chýbať, by boli riasy. Tie by nám okrem iného poskytovali takmer všetky základné látky, ako sú živiny, vitamíny.

Naším hlavným zdrojom energie by boli solárne panely, ktoré by poskytovali dostatok energie. Tá by sa skladovala v dostatočne veľkej a výkonnej nádrži, ktorá by dokázala uskladniť potrebnú energiu na tri mesiace. Celkovo by boli k dispozícii dve nádrže, ktoré by vystačili na týchto šesť mesiacov. Ďalšou možnosťou by mohli byť jadrové reaktory, alternatíva k solárnej energii.

Hlavným zdrojom vzduchu by bola elektrolýza vody na vodík a kyslík:
2 H2O → 2 H2 + O2
To by astronautom umožnilo dýchať bez akýchkoľvek komplikácií. V tomto procese by pomáhali aj riasy a rastliny, ktoré by spotrebovávali CO2 a uvoľňovali kyslík.

Každodenný život astronautov by spočíval v tom, že by vstávali o 8:00 a mali by hodinu na osobnú hygienu. O 9:00 by začali svoje bežné cvičenia tým, že by išli na hodinu a pol do telocvične. O 10:30 by sa mohli po dlhom tréningu osprchovať. Potom by museli skontrolovať, či základňa funguje správne, inak by museli zavolať. Okolo 14:00 by si dali pokojný obed a potom by si mohli krátko zdriemnuť. Museli by sa tiež postarať o zeleninovú záhradu, aby sa najedli, a mali by aj voľný čas. Okolo 20:00 by si dali večeru a po jej skončení by mohli zavolať svojim rodinám. Nakoniec by išli spať.